SLAVIC MYTHOLOGY #2

SLOVANSKÉ BOHYNE A BYTOSTI

V dnešnom článku vám predstavím najznámejšie slovanské bohyne a bytosti. Tak schválne, poznáte ich?

Nakoľko väčšina Slovanov prijala kresťanstvo, písomných záznamov o slovanských bohoch je naozaj veľmi málo. Základné informácie sa zachovali v Thietmarovej Kronike, v Činoch biskupov hamburského kostola, Kronike Slovanov kňaza Helmolda (Helmolda sme spomínali i v predošlom článku) a Povesti dávnych liet. Nakoľko kresťania majú iba jedného Boha, tí ostatní sa pre nich stali pohanskými bohmi. Našťastie vďaka ústnemu tradovaniu sa o nich predsalen čosi zachovalo.

MORENA

Keďže mne je srdcu najbližšia Morena, rozhodla som sa začať práve ňou. Morena je staroslovanská bohyňa zimy a smrti. Bola považovaná za matku a stvoriteľku rôznych démonov a chorôb. Vláda Moreny začína na jeseň a končí na jar. Jedným z najznámejších rituálov je vynášanie Moreny (napríklad bábka zo slamy) a jej následné vhadzovanie do jazera či rieky na jar. Táto tradícia je symbolom konca vlády zimy. Napriek potláčaniu pohanských rituálov viac ako tisíc rokov, táto tradícia sa zachovala dodnes. Pokiaľ si predstavujete Morenu ako škaredú nosatú strigu, predstavujete si ju zle. Morena bola vždy opisovaná ako veľmi krásna žena, ktorá nosila biely závoj. V prípade, že nastala vojna, Morena sa obliekla do čierneho brnenia.

VESNA

Slovanská bohyňa jary, života a mladosti, ktorá zaháňa svoju sestru Morenu aby oživila zeleň a prírodu v kraji. O tejto bohyni sa zachovali informácie iba v našich končinách, a dodnes nie je isté či sa vôbec volala Vesna. Symbolom Vesny je breza, ktorá na jar rozkvitá ako prvá. Zo zvieracej ríše sa k nej viaže kukučka. V zimných mesiacoch sídlila na vrcholkoch hôr, odkiaľ sa spúšťala až vo februári, keď už nebola taká zima.

ŽIVA

Živa je slovanskou bohyňou života a životodarnej sily. Po prvýkrát Živu spomína historik Helmoldus z Besau v druhej polovici 12. storočia v diele Slovanská kronika (Siwa dea Polaborum). Jej protikladom je Morena, ktorá je údajne jej sestra. Avšak nie som si touto informáciou istá, nakoľko počas môjho bádania sa viaceré články v tejto informácii nezhodujú. Každopádne by to dávalo zmysel.

Živa dávala rastlinám a živočíchom silu, prebúdzala ich do života, preto je tiež bohyňou liečiteľstva. V každej živej bytosti prúdi jej sila. Živa teda mala moc uzdravovať, ba či dokonca kriesiť mŕtvych. Takisto je známa i ako bohyňa leta, úrody, plodnosti a hojnosti. Keďže v slovanskej mytológii nie je bohyňa jesene, legenda vraví, že Živa a Morena sa bijú o jesenné dni.

RUSALKA

Rusalka je častokrát porovnávaná s nymfou. Nymfa je nižšia bohyňa z gréckej a rímskej mytológie, kdežto Rusalka je vodná bytosť a nie je označovaná ako bohyňa. V Rusku sa dokonca delili na riečne a morské. Vraví sa, že Rusalky sú zakliate duše žien, ktoré spáchali samovraždu, detí, ktoré sa utopili či udusili, alebo ide o dievčatá, ktoré nešťastne zomreli ešte pred svadbou. Rusalky sú vyobrazované ako krásne a štíhle ženy s dlhými, rozpustenými vlasmi. Sila Rusaliek tkvie v ich vlasoch. Keď sú mokré sú také dlhé, že by dokázali zaplaviť celé dediny, keď im však vlasy uschnú, Rusalky túto silu stratia a zahynú. Rusalky možno zahliadnuť v lesoch, na poliach a nivách (lúkach), ich domovom sú však vody, v ktorých majú svoje obydlia. Zamotávajú rybárom siete, zaplavujú polia, prelamujú hrádze. Za jasných nocí vychádzajú na hladinu, sedia na mlynskom kolese, vijú vence, ktorými si zdobia hlavy, alebo skáču do vody. Kráľovnou Rusaliek je Dana. Často zvádzajú pocestných krásnym spevom a toho, kto im podľahne, stiahnu do hlbín, alebo ušteklia na smrť. Lesk Rusalkiných vlasov bol taký silný, že údajne dokázal človeka oslepiť . Vždy som si Rusalky spájala s morskými pannami, avšak počas môjho bádania som zistila, že väčšinou ich vyobrazovali podobne ako nás ľudí.

Ďalšie bohyne a bytosti zo slovanskej mytológie: Matka Zem, Letná Baba (Zlatá Baba), Lada, Zimná Baba, Bohynka, Bludička, Sudička, Víla, Baba Jaga.

Nabudúce sa na mojom blogu môžete dočítať o slovanských bohoch.

Zdroj: internet